Spomínam
Na stole je položená šálka čaju. A vedľa naša spoločná fotografia.
Zostala som sama. Celkom sama.
A neteší ma už nič.
A najviac myšlienka, že vzdal si sa ma len tak bez boja.
Neteší ma už kvitnúca letná záhradka, ani ranné noviny.
Ani kopkanie zelinky rastúcej pri chodníku
a už ani opečený chrumkavý chlieb s horúcim čajom po večeroch.
Len sama zamyslene sedím, hľadím do minulosti a baví ma tráviť tak dlhé hodiny.
Prečo si to urobil? Zatvoril našu knihu?
Veď ja som nepoznala a nemilovala nikoho iného, len teba...
Z našich, ružovým písmom zapísaných stránok,
čo z nich vlastne zostalo?
Minul sa nám atrament a rovnaký sa už nedá zohnať.
Popremýšľaj, prosím, čo s tým urobíme.
Komentáre