Slzy morských rias
Slnko dnes vstáva krvavé,
jeho jas páli moje krídla, neúprosne bolí,
a tak sedím na priedomí
a márne sa dívam, ako všetko, čo sme si vytvorili, v jeho lúčoch horí.
Mesiac dnes nevstal, zradil nás,
jeho jasný svit mi neukáže cestu,
a tak blúdim v mojej mysli
a márne dúfam, že sa dostanem do tvojho srdca, naspäť k môjmu vysnívanému miestu.
Hviezdy sú dnes tak ďaleko,
ich strieborné svetlo nevidím,
a tak spomínam, ako boli blízko, keď sme spolu ležali
a dnes takým ľuďom, keby si len tušil, ako im závidím.
Pýtam sa, čo zostalo,
len slzy morských rias,
upadám do prachom pokrytého zabudnutia,
topím sa v mori, zomieram. Snáď krvavé slnko usuší moje krídla a ja budem môcť lietať zase raz..
Komentáre