SISU

Dnes mám skvelý deň. Ktovie prečo, nestalo sa nič úžasné, ani niečo, čo by stálo za pozornosť, ale aj tak, ja mám dnes skvelý deň. Včera večer som písala jednému kamarátovi, jednému z najúprimnejších a vďaka tomu niekedy aj najkrutejších ľudí, ktorých poznám. Ale keby to bolo možné, keby bolo všetko inak a žili by sme v inom svete, možno s inými ľuďmi, určite by som ho ľúbila. A on to vie.
Áno, včera som sa rozhodla, že pre tú spoločnosť, u ktorej som absolvovala vstupné školenie, začnem pracovať. Bude to náročné. Táto práca je...biznis. A rozhodne to nie je práca pre deti. Je to tím mladých, no už plnoletých, ambicióznych, chytrých a hlavne serióznych ľudí, ktorí vedia rozmýšľať a majú všetko do detailov premyslené. Človek sa nemôže báť dokonca sa ani tváriť že má z niečoho strach. Musíte to vyskúšať. Nešla som do toho so slovami, čo ak to náhodou nevyjde, čo bude potom? Nie, cítim, že je to výzva, a dúfam, že to zvládnem. Už sa neviem dočkať prvého dňa, kedy už ja sama niečo konečne dokážem. Dňa, kedy už budem zaučená a budem si sama riadiť svoju prácu, čas, peniaze a vytvorím si vlastnú rozvetvenú štruktúru, ktorá bude pracovať pre mňa a ktorú si tiež budem riadiť a učiť v tom chodiť podľa seba.
Nebojím sa, nepremýšľam nad tým, čo bude, či ako to bude. Po skúsenostiach, ktoré som zatiaľ stihla nazbierať a po radách svojich najbližších, dnes už viem, že treba myslieť pozitívne.
Hneď ako som prišla domov, ešte v košeli a viazanke, som mu musela napísať. Napísala som, že som si našla novú prácu a že sa z nej teším. Mobil som držala v ruke a príjem nových správ kontrolovala každé tri sekundy. Pozrela som sa naň už asi sto desiaty raz, kedy mi prišla esemeska, čo  znamená, že  mi odpísal  zhruba po  dvoch minútach.
Po tom, ako som si ju prečítala, môj úsmev zamrzol, iskierky v mojich očiach sa vytratili a žlč mi kypela. Už znova, ako vždy, mi bez škrupúľ, narovinu, povedal, čo si o tom myslí. Vraj, poviem to presne ako sa vyjadril, v tejto sfére nie je možné zarobiť a že som asi naletela nejakým klamárom. Nazvala som to slušne, aspoň čo sa týka literatúry je podľa mňa potrebné alebo skôr vhodné mať primeraný slovník.
Oznámila som dobrú správu mame, ktorá o tom okamžite informovala starého otca a ten mi hneď nato volal.
Všetci sa z toho tešili a boli spokojní, hoci do toho ešte tak veľmi nevidia, lebo som zatiaľ nemala možnosť im to poriadne a v laických pojmoch vysvetliť a on nie. Ktovie, čím to je, aj ostatné názory si vypočujem (potom si aj tak vždy urobím podľa seba), no na jeho názore mi vždy sakramentsky záležalo a bola som naň zvedavá.
Niekedy mi pripadá ako najbližší človek, ktorého mám a inokedy ako ten najkrutejší človek, s ktorým som sa doteraz stretla a ktorý ma vôbec nemá rád.
Bola som na neho nahnevaná. Nevidí do  toho, nebol na tom školení a ani nesedel pri mne, keď som podpisovala zmluvu, ktorú som ešte vlastne ani nepodpísala pre prípad, že by som si po preštudovaní všimla niečo, čo by som si potrebovala ozrejmiť alebo by sa mi tam niečo nepáčilo.
Nemá ma rád? Napadlo ma. Prečo ma už nemá rád? Čo som mu urobila alebo neurobila? Kládla som si rôzne otázky.
To, že ma to mrzí, som mu v nadchádzajúcej esemeske nedala veľmi najavo.
Nechcela som. Napísala som mu, čo si o tom myslím, aby si uvedomil, aký je ku mne zlý a neúprosný.
Čakala som hodinu, čakala som dve, tri a nič. V Šimonovom náručí som zaspala ako bábätko a ráno, keď som sa už mechorila v posteli a kradla mu paplón, zaujímalo ma, koľko je hodín. Bolo pol ôsmej ráno a ja som už nemohla znova zaspať. A prišla mi esemeska. Napísal mi ju o polnoci.
Čakala som hrôzu. Raz sme sa už tak veľmi pohádali a nebavili sme sa spolu dokonca pol roka, či rok, už ani sama neviem a nechcela som, aby sa to stalo znova.
Možno ma aj mrzelo, ako som mu to napísala, ale on ma nesklamal. Neposlal ma dočerta, ako som už zmierená čakala. Je starší a má určite viacej rozumu ako mám ja, hoci mi vždy vraví, že som múdra a so všetkými problémami dokážem bojovať a nevzdať sa.
Vraj sme sa nepochopili, nemal v pláne gibicovať  mi do toho, čo robím.
Bola som šťastná. S chuťou a oboznámená so všetkými skutočnosťami a možnými nástrahami sme sa so Šimonom pustili do práce a rozhodli sa, že budeme makať a budeme dobrí.
A kamaráta som nestratila. Ani on nestratil mňa. Vždy si budeme blízki...