Klient sa na stretnutie nedostavil. Teda akože prepáčte, ale myslím, že to, že som na neho čakala takmer polhodinu po tom, čo ciferník mojich strieborných hodiniek zakúpených vo veľkolepej metropole Francúzska ukazoval dohodnutý čas, a on sa mi ani neobťažoval, vlastne, možno by bolo vhodnejšie použiť slovo, neodvážil ani zatelefonovať, kde sa nachádza a ozrejmiť mi dôvod, ktorý by nebol len trápnym klišé, pre ktorý sa nemohol dostaviť.
Našťastie, Šimon tam trpezlivo stál so mnou a napokon sme sa rozhodli, že si teda aspoň sadneme na kávu a ja si aspoň o trošičku uvoľním gombík na sukni, ktorá zakrývala moje pozadie a dokonale tvarovala moju postavu, ktorá je biedne suchá a rachytická.
Dobre, nevadí, že neprišiel, nikoho nebudem znásilňovať, nech si ide zarobiť nejaké prachy a trochu si prilepšiť, to je každého subjektívny názor.
Ale dohoda je dohoda, šlo tam o princíp a okrem toho, práve kvôli nemu som si bola povinná nastaviť budík na poludnie a pokrčená opuchnutá a unavená vstať z postele.
V kúpeľni som sa napokon v rámci možností dala ako-tak dokopy a potom nasledovalo krvopotné a mnoho trpezlivosti vyžadujúce (aspoň v mojom prípade) preberanie šiat a premýšľanie o tom, čo si vezmem na seba.
Po obtiažnej včerajšej noci, ktorá sa skončila tichým návratom a odpadnutím do postele ako hruška, mi bežné ranné činnosti spôsobili v tento deň, v sobotu, nečakané problémy.
V noci sa nedialo nič podstatné ani nevídané. Zo začiatku, v piatok večer som sedela na pokeci a nedobrovoľne odpisovala kdejakým pofidérnym jedincom, ktorí skutočnosť, že som práve v piatok večer bola napojená na internete na pokeci v miestnosti s ešte pofidérnejším názvom, ako boli v nej nachádzajúci sa ľudia, poňali v zmysle návrhu na nočné sexuálne radovánky, o ktoré som ani prinajmenšom nestála.
Predtým som sedela v izbe a márne obvolávala všetkých kamošov, na ktorých som si spomenula, a márne preto, lebo nikto z nich na mňa nemal čas.
Panebože, ako je pracovný týždeň dlhý, mi po jednom vyvolávajú či idem von že pokecáme, dáme nejaké to pivko a podobne a teraz? Kto už, panebože, nemá čas v piatok večer?
Jeden sa našiel. Našiel sa Peťo. Chvalabohu, dôverovala som mu, že aspoň on pôjde von a zachráni moju vtedajšiu biednu a zúfalú situáciu.
Odkedy som si našla novú prácu a maturity sa nekompromisne blížili každým piatkom, nemala čas absolútne na nič, ani sa poriadne vyspať.
Ale zasa, mojím cieľom je konečne vydať knihu a kúpiť si auto a okrem toho, práca maklérky ma baví, tak prečo nie?
Bolo sedem hodín a moje zúfalstvo sa v priebehu desiatich minút tak prehĺbilo, že moja depka nemala konca kraja.
Zrazu som bola unavená absolútne zo všetkého. Z toho, že mi zatiaľ nevyšiel ani jeden vzťah, z toho, že som túžila vrátiť sa aspoň na jeden deň na Cyprus za svojimi kamošmi a nemohla som, z blížiacich sa maturít a v tomto prípade dokonca aj z práce.
Predstavovala som si samu seba ako v piatok večer sedím pred telkou ako placka, napchávam sa sladkosťami, premýšľam a fajčím jednu od druhej. A sama. Tá predstava mi brala aj tie posledné nádeje, že by som sa mohla ísť zabaviť a to bolo nepredstaviteľne potupné.
- Ideš von? – napísala som mu krátku, stručnú ale výstižnú správu.
Odpoveď sa dostavila v priebehu jedinej minúty.
- Áno. Prídi. Budeme tam, kamoš oslavuje narodeniny. –
A vzápätí mi doplo, že sa mi vlastne ani nechce.
Neviem, či som jediná, ale niekedy sa dívam do zrkadla a pripadám si ako psychopat. Ja vlastne ani neviem, čo chcem. A to je zrejme, dnes to už viem, mojím najväčším problémom, lebo nikdy sa nestalo, že by som bola spokojná s niečím, čo práve mám.
- Ale poď, zabavíš sa... – začal ma presviedčať.
- Dobre teda. Ale potrebovala by som pokecať. –
- Dobre, neboj sa, prezvoň ma, keď tu budeš a ja vyjdem von, v poriadku? A pokecáme, nemaj obavy. -
Kozmickou rýchlosťou som vypla počítač a bežala sa pripraviť.
Nič zdĺhavé. Na tvár som si naniesla iba tenkú vrstvu mejkapu, našuchorila si vlasy a obliekla sa celá do čierneho. Tajomná a nenápadná. Tak som sa v ten večer cítila a primeraným spôsobom dala najavo na svojom looku.
Peťo vybehol von ako mi sľúbil.
Kolotoč sa začal krútiť. Ako vždy. A vnímala som to aj teraz, keď som sa po dlhej dobe objavila na jednej z najznámejších diskoték v našom meste.
Stretnete tam všetkých.
Pretože niet pochýb o tom, že kompletne celá mladá generácia, samozrejme okrem tých, ktorí sa len modlia a učia (takých pár poznám), je počas pravidelných víkendových nocí, sústredená
na tejto ulici. Myslím, že konkrétne udať miesto diania nie je nutné.
Na jednej strane mám atmosféru, ktorá vládne v každom z nočných klubov, rada, ale vidieť celú noc mihajúce sa tváre, blikajúce svetlo, stúpať po roztrieskaných pohároch na zemi, uhýňať sa tancujúcim, ktorí rozhadzujú pahýlmi a na, mladými ľuďmi pravidelne znechutených a znekultúrnených toaletách sa dívať na vracajúce pohľady dievčat opierajúcich sa o stenu, aby sa na mieste nezložili, nemám veľmi za potreby.
Preto som nikdy v živote nebola opitá. Pijem vždy len do nálady, aby bolo dobre a počítam vždy s tým, že musím myslieť na to, ako bude vyzerať môj organizmus na druhý deň ráno.
No dobre, tak raz som bola opitá viac ako by bolo vhodné.
O tretej ráno na lavičke pri rieke, sme si ja, Šimon a Danka vytiahli poctivo ukradnuté tri fľaše suchého vína a každý popri cige, sme ich stiahli za päť minút.
Hlad, únava, suché červené víno a cigarety. Nebezpečná kombinácia.
Bránku som otvárala približne desať minút, kým som trafila správny kľúč do dierky.
Teplo, ktoré ma ako facka oblialo po tom, čo som vstúpila dnu, urobilo svoje.
Ledva, s istými ťažkosťami som sa doplazila hore schodmi do izby a vyzliekla sa.
To ešte nebolo všetko, pozor, pozor.
Bezmála nahá som otvorila dvere na dedovej izbe a oznámila mu, že mi je zle. Poradil mi najlepšie, ako sa dalo.
- Vezmi si k posteli pre istotu lavór a choď si ľahnúť. –
Poslúchla som ho, ale do postele som sa dostala až o piatej ráno, pretože som sa vycikala a spokojne postojačky zaspala na radiátore v kúpeľni.
Panebože a o siedmej ráno jazda v autoškole!
Peťo ma teda o pol piatej ráno odprevadil až domov a ja som zaspala počas troch minút.
Komentáre