Ktovie, či bude mať aspoň akú-takú klientelu, premýšľala. Od dvoch predchádzajúcich generácií, teda od svojej starej mamy a mamy vedela, že ak človek premýšľa pesimisticky, bude lepšie, ak sa do ničoho nebude púšťať, pretože to
nikam nedotiahne. Kathryn bola už dospelá, mala svoj vlastný rozum, než aby sa riadila zastaralými zásadami a radami svojich najstarších, no vedela, že je to pravda.
Stála v kuchyni, pripravovala si pomarančovú šťavu s cukrom, ktorej kvapky jej tiekli po prstoch a ona si ich oblizovala a popritom jej myšlienky bezducho blúdili po všetkých možných zážitkoch, túžbach i názoroch na svet.
Niekto zaklopal. Pomaly a decentne.
Kathryn si pod prúdom ľadovej vody narýchlo opláchla lepkavé ruky, letmo si ich utrela do utierky a prešla cez chodbu k dverám, otvoriť. Tak sa náhlila, že keď šla okolo maličkého stolíka, nechtiac rukou zhodila rám s fotkou. Zastala a zodvihla ho.
Známa tvár. Thomas. Jediný muž, ktorého milovala. Boli tomu už tri roky, no horúci cit v jej srdci nikdy nevyhasol. Celé tie roky Thomasa, akoby uctievala. Po celom dome mala jeho fotografie, v nočnom stolíku listy, pohľadnice...
Žila, akoby bol stále pri nej a nikdy nebol odišiel.
- Ktovie, kde je teraz. – napadlo ju.
Znova sa ozvalo klopanie, tentoraz už naliehavejšie.
Kathryn rám s fotografiou narýchlo pobozkala a umiestnila na pôvodné miesto. Na jeho čestné miesto.
- Dobrý deň, máte voľno, prosím Vás? Vezmete ma?- spýtal sa.
Vo dverách stál postarší muž s prešedivenými vlasmi.
Kathryn sa usmiala.
- Samozrejme, nech sa Vám páči. Prejdite si cez chodbu a vojdite do prvej izby naľavo. Vyzlečte sa, hneď za Vami prídem. – vysvetlila mu.
Starý muž bol uchvátený. Mladé krásne dievča s voľným dlhým tričkom, pod ktorým sa hompáľali, na jej útlu postavičku, dosť veľké prsia a s tmavou divokou hrivou až po pás vzadu zopnutou do chvosta. A nohy dlhé ako bocian. Dokonale stavaná.
Ľahol si na posteľ a nevedel sa dočkať, kedy už príde tá divoká kráska.
Kathryn onedlho vošla do dverí.
- Takže, ja som Kathryn. Aj som sa Vám zabudla predstaviť, prepáčte. – povedala s vábivým úsmevom, nie, nebol vábivý, tak sa javil iba mužovi, ktorý si, odkedy mu Kathryn otvorila dvere, vo svojej hlave predstavoval, že keď nič iné, tak by mu to kráska urobila aspoň ústami.
Kathryn, aké krásne meno. Byť tak aspoň na chvíľu mladým a schopným ukázať jej to, je taká mladá, naučil by som ju, predstavoval si...
Kathryn medzitým pozastierala závesy, nehlučne pustila ezoterickú hudbu a pozažínala vonné sviečky. Bola rada, pretože toto bol jej piaty klient. Nebola však zatiaľ veľmi skúsená a zručná. Ale o tom nikto nevedel. Bolo to jej tajomstvom. Tvárila sa ako skúsená profesionálka a čo je najpodstatnejšie, pôsobila skutočne presvedčivo.
Muž zacítil na chrbte chladivú masážnu emulziu. Usmial sa.
- Zelené olivy. – povedala mu potichu a pustila sa do práce.
- Ako ste sa o mne dozvedeli? – spýtala sa po chvíli.
- Viete, jedna vaša spolužiačka mi o vás povedala. -
- Spolužiačka? -
- Hm...teda bývalá. Alice. -
- Alice? – Kathryn takmer zabehlo.
Boli tomu už dlhé roky, čo Kathryn naposledy prekročila prah dverí základnej školy, no Alice patrila k ľuďom, na ktorých nikdy v živote nezabudne.
Okamžite si v pamäti vybavila deväť krušných rokov, počas ktorých bola osamelá, sama bojovala proti mnohopočetnej skupine svojich šikanujúcich spolužiakov, na ktorých čele stála práve ona.
- Ste jej príbuzný? – spýtala sa napokon priamo, teraz masírovala chrbticu, muž sa pod jej rukami vyžíval a podľa jeho hlasných vzdychov ani na chvíľu nezaváhala o tom, aké myšlienky mu blúdia hlavou. Ako každému starému chlapovi, ktorý sa už na nič nezmôže, tak len sníva o nechutnostiach.
- Som jej otec. -
- A ako Alice vedela o mne? – zaujímalo ju.
- Správa o novej dobrej masérke sa roznesie rýchlo, čo si myslíte? – usmial sa a Kathryn tiež.
- Máte krásny dom. – podotkol k tomu.
- Vďaka. Kúpili mi ho mama a môj starý otec. Ale starať sa o seba musím sama. -
Znova sa obaja usmiali.
Masáž nevnímal. Len si ďalej predstavoval, ako by s ňou túžil sexovať, v akej polohe asi Kathryn dokáže najlepšie dosiahnuť orgazmus, ako nádherne musí vyzerať jej zadok, keď s niekým súloží odzadu a iné podobné veci, čo bolo v jeho prípade a hlavne veku, viac ako odporné.
- Nech sa Vám páči. –
Starý muž sa postavil a obliekol.
- Teda! Hneď sa cítim lepšie! Skoro ako po sexe! – poznamenal nadšene.
- To ma teší. – dodala Kathryn s úsmevom a bola rada, že už skončila, pretože k životu nepotrebovala snáď už nič iné, len akéhosi starého chlípnika.
Muž pri dverách zaplatil a naposledy sa zadívajúc na jej prsia, z ktorých bol doslova namäkko, spokojný odišiel. Aj Kathryn bola spokojná.
Zvyšok dňa strávila relaxom.
Vždy bývala tichá, no vyžarovala z nej príťažlivosť, ktorej máloktorý muž dokázal odolať.
Sedela v obývačke, v ruke album s fotografiami svojho jediného milenca. Thomasa.
Neprešiel deň bez toho, kedy by nebola premýšľala nad tým, ako sa asi má, čomu sa práve venuje alebo či má nejakú frajerku.
Chvíľu hľadela do prázdna, zamyslená a zrazu vstala z kresla a zamierila rovno do kúpeľne.
Nedočkavo a bez rozmyslu zo seba začala strhávať kusy oblečenia, pretože mala pocit, že ak si to okamžite neurobí, zošalie z toho.
Začala sa dotýkať svojich veľkých plných pŕs, ktorých bradavky sa od vzrušenia už vztýčili, až napokon skĺzla celkom dolu.
Pomaly, veľmi pomaly si vsunula dnu dva prsty, čo najhlbšie to šlo a začala nimi pohybovať tam a späť, čo jej spôsobovalo slasť, akú popri všedných starostiach tak veľmi potrebovala. Ľahla si na zem, na koberec. Myslela na Thomasa, na svojho milenca a pociťovala rozkoš, akú už dávno nie. Vzdychala, stonala a nechala sa unášať vlnami opojného vzrušenia a blaha.
Bola už tak blízko, vyvrcholenie sa nenávratne blížilo, keď začula, ako ktosi zaklopal.
Bola rozhorčená, že ju niekto vyrušil, rozhodla sa, že nepôjde otvoriť. Niečo ju však tlačilo k tomu, aby toho, kto mal na svedomí, že nedosiahla orgazmus, nenechala stáť vonku a šla otvoriť.
Narýchlo teda vstala, obliekla si hodvábny župan, pozrela sa do zrkadla, líca mala červené a prešla na verandu.
Ešte nebolo neskoro, no v zime sa vždy skoro stmieva, takže v otvorených dverách stála len silueta vysokej postavy.
Bolo ticho. Postava podišla bližšie k svetlu, ktoré slabo svietilo nad dverami. Obaja zostali v šoku.
- Thomas... -
- Kahryn...-
Tri roky.
A obaja pri pohľade do očí toho druhého už znova pocítili tú elektrizujúcu vášeň, ktorá ani jedného z nich vlastne nikdy neopustila. Obaja tu dnes stáli a v duchu sa im vybavili všetky spoločné zážitky, spomienky, ba aj banálna príčina ich dávneho rozchodu.
Mladí, roztopašní...
Pocítili rovnakú túžbu objať toho druhého, boli zaskočení, odrádzal ich strach z reakcie toho druhého, no inak sa nedalo. Padli si do náručia a zotrvali tak hodnú chvíľu.
Nepremýšľali už nad ničím.
Slová, hoci po takom dlhom čase odlúčenia, boli celkom zbytočné.
Ich pery sa navzájom dotkli, ich jazyky sa vášnivo a divoko začali dotýkať jeden druhého, túžili po sebe tak veľmi, ako nikdy predtým. Kathryn Thomasovi nedočkavo začala rozopínať košeľu i nohavice. Jeho hruď bola rovnako príťažlivá a sexi, ako ju vždy poznala.
Thomasove ruky sa dostali pod jej tričko, pod jej dlhú úzku sukňu, hladil jej rozhorúčené prsia, zadok a keď sa dostal pod nohavičky, obaja už celkom šaleli.
Napokon boli celkom nahí.
Vsunul jej dva prsty do vagíny a ona ho zatiaľ dráždila ústami. Dokonale sa dopĺňali.
- Chcem ťa! Túžim po tebe! Rob mi to! – kričala a jemu sa to páčilo.
Thomas ľahko vkĺzol do nej. Pocit, ktorý ich oboch opojil, bol neopísateľný.
Nevnímali nič, nepremýšľali nad ničím, len nad tým, že sú spojení, ako veľmi jeden druhého milujú a chcú s ním robiť to, čo s nikým iným.
Trvalo to dlho a impulzívne. Často striedali polohy a Thomas dorážal tak dlho, až obaja dosiahli zdrvujúce vyvrcholenie. Naraz. Thomas vystrekol semeno a zostal aj po tom všetkom v sladkom uvoľnení.
- Zostaň ešte chvíľu vo mne. – požiadala ho.
Mala to rada. Spolu odpočívali.
Postavila sa a po nohách jej stekala jeho „šťava.“
- Hneď som tu. -
- Máš krásny dom. – poznamenal.
Akékoľvek emócie boli preč. Zostali len príjemné pocity.
- Vďaka. – Kathryn sa usmiala.
- Tvoj manžel musí byť bohatý. -
- Manžel? Hm...nie. Ja som slobodná. Len som si zmenila priezvisko.-
Thomasovi sa rozjasnila tvár.
- A ty? Máš frajerku? – spýtala sa ho.
Vedel, že jej Mishu nemôže a vlastne ani nechce zatajiť.
- Mám. -
Chvíľu bolo ticho.
- Ste spolu dlho? – spýtala sa ho napokon.
- Pol roka. -
- Miluješ ju? -
- Mám ju rád. Ale vždy som miloval iba teba. –
- Nikdy nezabudnem na naše prvé milovanie. Bolo tvojím prvým vôbec. Vždy som si to vážil. -
- Zostaneme aspoň kamarátmi? - spýtal sa jej pred odchodom a nežne ju pritom držal za ruku.
- To vieš, že áno. - súhlasila so slzami v očiach.
- Tak fajn... -
- Prídi ešte niekedy na masáž, urobí ti dobre. - povedala so šibalským úsmevom.
- Už teraz ma bolia kríže, prídem zajtra... - sľúbil.
Obaja sa nahlas zasmiali. Vo dverách sa ešte objali.
- Tak sa maj krásne, kamarátka. - zašepkal jej a pohladil ju po vlasoch.
- Choď už. Čaká ťa. Choď, môj drahý kamarát...
Komentáre