Neprestajný neodbytný a čoraz silnejší lejak spolu s práčkou v kúpeľni, ktorá vydávala v pravidelných intervaloch monotónny zvuk, spolu vytvárali dokonalú harmóniu tónov, ako orchester.
Vypadol hlavný istič, vonku nastalo šero.
Dvere sme mali dokorán, dovnútra sme nechali prúdiť čerstvý sýty vzduch. Milujem vôňu dažďa. Tak čistú a živú.
Vrcholky paliem dolu v reštaurácii sa hýbali vo vetre. Romantiku pokazila skutočnosť, že rímsy, ktoré boli výsledkom práce desiatich robotníkov, zatekali, takže celý balkón sa podobal skôr bazénu. Rozhorčený priateľ mojej mamy sa rozhodol zatekajúce miesta odfotiť a podať žalobu na tých zúfalcov, ktorí z človeka len vytiahnu peniaze a nevedia urobiť dobre absolútne nič.
Náš byt bol pustý, žalúzie zastreté, všade tma. Len kdesi v útrobách naša nová práčka žmýkala čiernu bielizeň.
Dolu v reštaurácii pod naším bytom sedelo len pár ľudí. Márne všetci už dve hodiny čakali, kedy bláznivá letná búrka sprevádzaná bleskami a hromami ustane.
Moja izba v podkroví mi pripomína tajnú skrýšu.
Mám tam súkromie, vďaka ratanovým žalúziám ma nikto nevidí, môžem si robiť, čo chcem. Zato ja vidím každého ako na dlani. Ako keď sa pozriete na plán mesta, vidíte zvrchu všetky ulice, tak ja vidím všetky zákutia nášho bytu.
Fyzikálne zákony hovoria, že všetko teplo stúpa nahor. Preto tu mám saunu.
Na chvíľu som sa vzdala súkromia a vyhrnula si žalúzie, aby som vo svojom kráľovstve privítala vánok sprevádzaný vôňou dažďa. Je to vôňa prírody, živočíšna a intenzívna.
Ležala som na posteli a premýšľala, aké prekvapenie už znova pripravím Šimonovi. Celá jeho rodina v tejto búrke uviazla u strýka na chate.
Všetci mi hovoria, že som kreatívna a vynaliezavá, že mám veľkú fantáziu. Som šťastná. Mať veľkú fantáziu je dar od nášho Pána.
Môžete si vytvoriť svoj vlastný svet. Svoju krajinu, svoj jazyk, svoje postavy, jednoducho všetko.
Nedávno som postavila domček zo špajdlí. Je vysoký, má päť poschodí, je jedným slovom úžasný.
Ľudia okolo mňa vraj také veci robili v detstve.
Pre mňa to však nie je len domček. Je to môj hrad, môj strašidelný dom, v ktorom žijú moji duchovia, moji hrdinovia...
Pršať ešte vždy neprestálo, ľudia vraveli, že obloha je zatiahnutá tak na celú noc.
Sedela som na posteli vedľa hrnca, do ktorého stekali kvapky z povale.
Mala som chuť vybehnúť von, celkom nahá alebo len v tielku a nechať na seba padať dážď. Mať mokrú tvár, dlhé vlasy, tancovať a tešiť sa z prírody.
O pol hodinu neskôr, keď sme všetci traja, ja, mama i jej priateľ urobili všetky opatrenia nevyhnutné pre to, aby nám netieklo za krky, som si nadávala. Som hlúpa. Čerstvý vzduch v mojich pľúcach som zahnala cigaretou, ktorá mi, dokonca ani nezapasovala tak, ako som čakala, veď som sa na ňu tešila takmer celý deň. Mala by som už konečne prestať. Ak budem fajčiť i naďalej, v štyridsiatke budem vyzerať o desať rokov staršie a navyše sa pravidelné dávky nikotínu a ostatných zdraviu neprospešných látok do môjho tela odrazia i na mojom tele. Moje vlasy budú mŕtve, konce, ako sa hovorí, ozobané, pleť budem mať zostarnutú, nechty zničené a k tomu všetkému žlté zuby. Vlastne, biele zuby som nikdy nemala, takže to nebude až taký markantný rozdiel.
A čo sa týka zdravia, o tom ani nehovorím. Musím prestať. Musím!
Moja izba hrá teplými farbami s orientálnymi etnickými vzormi. Tento štýl sa mi páči. Posteľ mám veľkú, neraz som v nej prežila krásne milovanie so Šimonom. Mám tu sviečky, ktoré mi dávajú teplo a kľud a mám tu veľa vážok. Len nedávno som v sebe prebudila svoju veľkú lásku k týmto skvostným tvorom.
Posteľ mi z každej strany strážia dvaja anjeli. Je mi tu krásne.
Keď som pozrela na hodiny, bolo už 17.30.
Najúžasnejšie na búrkach, je jedno, či jarných, letných alebo jesenných, je, keď mám možnosť ležať v posteli a len tak oddychovať. Dažďové kvapky na okenných tabuliach nádherne upokojujú, dokonca až tak, že zaspím ako bábätko.
V reštaurácii už neboli žiadni ľudia, všade bolo prázdno, len kdesi-čosi som zazrela čašníkov, ako behajú hore dole po schodoch z rajónu do kuchyne a naspäť.
Mama varila večeru.
Zazdalo sa mi, že po štyroch hodinách búrka konečne trochu utíchla. Moje filozofické myšlienky sa vytratili spolu s dažďom.
Elektrina naskočila. Večera je hotová. Špagety rozvoniavajú po celom byte. Som v reálnom svete.
Komentáre