Dievčatko potichu sedelo,
porcelánovú bábiku v ruke držalo.
Sedelo tam, v záhrade,
cítilo, že je už na rade.
Bránka bola otvorená, vošli dvaja hostia,
láska tajomná neznáma a chlapec, ktorý ju dostal.
Mylná predstava lásky, krúžila jej nad hlavou,
vtedy ešte netušila, že sklamaná bude práve ňou.
Ukradol jej srdce a nič za to nedal,
a potom ho bez výčitiek, hocikomu predal.
Povedal jej zbohom a zmizol jej z dohľadu,
bolesť dá sa vyčítať, z jej smutného pohľadu.
Dievča potichu sedelo,
s bábikou v ruke, úpenlivo plakalo.
Sedelo tam v záhrade,
cítilo, že je na rade.
Bránka bola otvorená, vstúpili dvaja hostia,
sklamanie, kruté známe a smútok, ktorý po tom v jej srdci zostal.
Hostia
27.12.2008 14:30:00
...
Komentáre