Báseň nedokonanej lásky
Navôkol vládne slnka svit a v mojej duši temno.
Prečo?
Veď svet nádherný je, vôňa krvavých ruží ešte spred vlani,
pomáha mi zabudnúť na tŕň zabodnutý v mojej dlani.
Dlani, ktorou som si jeho tvár hladiť priala,
no jeho hrdosť mi to nepovolila.
Dosť už predsa!
Správala som sa ako malá
a báseň nedokonanej lásky preto nešťastne dokonaná bola...
A dnes prázdnota opíja ma, smola,
veľmi by som chcela, prežiť to všetko znova,
trpieť pre neho ako vtedy raz.
Nič z toho sa však nevráti nikdy viac.
A mne zostalo už len vnímať život a smrť neúprosne obchádzajúcu vôkol nás..
Komentáre